Komplikácie ulceróznej kolitídy

Isté stavy si pri ulceróznej kolitíde vyžadujú okamžitú lekársku starostlivosť. Patrí medzi ne ťažká pretrvávajúca hnačka, krvácanie z konečníka  s krvnými zrazeninami v stolici, pretrvávajúce bolesti a vysoká horúčka. V niektorých prípadoch môže ťažká hnačka alebo krvácanie spôsobiť dehydratáciu. Môže byť potrebná hospitalizácia, aby sa zastavila hnačka a do tela sa doplnili krv, tekutiny a minerály. Ďalšou možnou komplikáciou ulceróznej kolitídy je perforované črevo. Chronický zápal čriev môže oslabiť stenu do takej miery, že vznikne otvor. To môže byť vážne, ba môže to ohroziť aj život, pretože obsah čreva sa môže rozliať do oblasti brucha a spôsobiť závažnú infekciu s názvom „peritonitída“ (zápal pobrušnice).

Najvážnejšou komplikáciou ulceróznej kolitídy je toxický megakólon. Ťažký zápal môže viesť k rýchlej dilatácii (rozšíreniu) hrubého čreva. Hrubé črevo ochrnie a telo nedokáže vyprázdniť jeho obsah. V závažných prípadoch môže dôjsť k prasknutiu hrubého čreva. Príznaky toxického megakólonu: bolesť, nafúknutie brucha, horúčka, zrýchlený tep, zápcha a dehydratácia. Táto komplikácia, ktorá môže ohroziť život, vyžaduje okamžité lekárske ošetrenie. Ak príznaky a lekárske vyšetrenie vedú k podozreniu na toxický megakólon, diagnóza sa potvrdí pomocou krvných testov a RTG vyšetrenia brucha. Lekársky zákrok je potom zameraný na kontrolu zápalu a obnovenie straty tekutín. V mnohých prípadoch je potrebné chirurgické odstránenie hrubého čreva (tzv. kolektómia).

Okrem vyššie spomínaných komplikácií sú osoby trpiace ulceróznou kolitídou vystavené zvýšenému riziku vzniku rakoviny hrubého čreva. U osôb, u ktorých choroba zachvátila celé hrubé črevo, sa riziko rakoviny hrubého čreva začína zvyšovať osem až desať rokov po nástupe ochorenia. U tých, u ktorých je choroba obmedzená na ľavú časť hrubého čreva, sa riziko začína zvyšovať po 15 rokoch od začiatku ochorenia. Toto riziko sa týka osôb s aktívnym aj neaktívnym zápalovým ochorením čriev. Zdá sa, že u tých, u ktorých je ochorenie obmedzené iba na konečník, zvýšené riziko nehrozí. Taký príznak, ako je krvácanie z konečníka, čo je u bežnej populácie včasné znamenie rakoviny hrubého čreva, sa u osôb so zápalovým ochorením čriev vyhodnocuje len ťažko, pretože u nich to znamená, že ide skôr o recidívu než rakovinu. Vzhľadom na zvýšené riziko rakoviny hrubého čreva sa všeobecne odporúča kolonoskopia v ročných až dvojročných intervaloch, počnúc osem až desať rokov po stanovení diagnózy zápalového ochorenia čriev. Odporúčaná frekvencia kolonoskopie bude pre každého pacienta závisieť od veľkosti postihnutej časti hrubého čreva a od času, ktorý uplynul od začiatku choroby.

Okrem príznakov v gastrointestinálnom trakte môžu mať niektorí ľudia s ulceróznou kolitídou príznaky aj v iných častiach tela. Príznaky choroby sa môžu prejaviť v týchto častiach tela:

• oči (začervenanie a svrbenie),

• ústa (rany),

• kĺby (opuch a bolesť),

• koža (opuchy a iné poškodenia),

• kosti (osteoporóza),

• obličky (kamene),

• pečeň (hepatitída a cirhóza – len zriedkavo).

Všetky tieto javy sú známe ako extraintestinálne prejavy ulceróznej kolitídy, pretože sa vyskytujú mimo tráviaceho traktu. U niektorých ľudí môže v skutočnosti ísť o prvé príznaky ulceróznej kolitídy, ktoré sa objavili ešte pred črevnými príznakmi. U iných sa môžu vyskytnúť tesne pred recidívou choroby.

Viac o komplikáciách ulceróznej kolitídy nájdete v kapitole Komplikácie IBD